Včelárska paseka je jedno z najznámejších včelárskych kultúrno-osvetových centier slovenských včelárov.
Vznik
Zariadenie bolo otvorené v roku 1932, ako včelárske učilište v Kráľovej pri Senci. Myšlienka vytvorenia tejto inštitúcie slovenských včelárov sa zjavila už v programe národného buditeľa a kňaza Štefana Závodníka (1813–1885), rodáka z Pružiny v okrese Považská Bystrica. Zakladateľmi včelárskej paseky sa okrem iných stali hlavne:
-
predseda Zemského ústredia včelárov na Slovensku JUDr. Ján Gašperík a
-
Štefan Hagara, ktorý bol poverený prípravnými prácami na projekte.
Včelárska paseka je jedno z najznámejších včelárskych kultúrno-osvetových centier slovenských včelárov.Vznik
Zariadenie bolo otvorené v roku 1932, ako včelárske učilište v Kráľovej pri Senci. Myšlienka vytvorenia tejto inštitúcie slovenských včelárov sa zjavila už v programe národného buditeľa a kňaza Štefana Závodníka (1813–1885), rodáka z Pružiny v okrese Považská Bystrica. Zakladateľmi včelárskej paseky sa okrem iných stali hlavne:
-
predseda Zemského ústredia včelárov na Slovensku JUDr. Ján Gašperík a
-
Štefan Hagara, ktorý bol poverený prípravnými prácami na projekte.
Objekty
Na výstavbe Paseky sa podieľali murárski, tesárski a stolárski majstri z Kráľovej a Krmeša. Vedením prác bol poverený staviteľ Michal Patterman. K areálu Včelárskej paseky okrem budovy včelína patrí cca 10 hektárová záhrada s pokusnou stanicou a medonosnými rastlinami. Drevorezbárske práce na objektoch vyhotovil Štefan Hagara. Dňa 15. augusta roku 1932 bola Včelárska paseka slávnostne odovzdaná Krajinskému ústrediu včelárskych spolkov na Slovensku. Vo veľkom murovanom včelíne je t.č. múzeum včelárskych pomôcok a zariadení. Od roku 1961 sa začalo budovanie včelárskeho skanzenu, ktorý bol verejnosti sprístupnený v roku 1975. V expozícii múzea sú vystavené unikátne zbierky úľov, ktoré sa používali už v sedemnástom storočí, debničkové úle z osemnásteho storočia, ktorých hlavným propagátorom na Slovensku bol Juraj Fándly (1750 – 1811). Skanzen dotvárajú i ďalšie typy úľov používaných vo včelárstve od devätnásteho storočia až po súčasnosť. V hlavnej budove veľkého včelína sú umiestnené medomety, lisy na medzistienky a rôzne včelárske pomôcky a potreby z rozličných období vývoja slovenského včelárstva. Expozíciu múzea vhodne dopĺňa výstava rôznej včelárskej literatúry od domácich, ale aj zahraničných autorov, viacero odborných včelárskych časopisov a ukážky výrobkov zo včelích produktov.
Produkcia filmu Juraja Jakubiska Tisícročná včela mala pri nakrúcaní zapožičané viaceré exempláre zo Včelárskej paseky, za čo dostala Včelárska paseka originál nadrozmernej, tisícročnej včely použitej pri nakrúcaní. Táto gigantická včela je umiestnená na priečelí jednej budov.Múzeum včelárstva na Slovensku začalo zhromažďovať svoje zbierky v roku 1975. Iniciátorom jeho založenia bol R. Mičieta, autor prvého diela o dejinách včelárstva na Slovensku, spolu s V. Križanom. Múzeum zhromažďuje materiál a dokumenty o vývoji včelárstva a jeho využívaní v rozličných oblastiach života človeka.
The Bee – keeping Museum in Slovakia started to collects in 1975, on the initiative of R.Mičieta, author of the first history of apiculture in Slovakia. The museum collects documents relating to the development of apiculture and its utilization by man.
V expozícii nachádzajúcej sa v areáli Včelárskej paseky, založenej roku 1930, sú vystavené unikátne zbierky úľov /klátov, dlabákov a košov/, používaných už v 17.-tom storočí, debničkové úle rozličného typu z 18.-teho storočia, ktorých najväčším propagátorom na Slovensku bol Juraj Fándly. Osobitnú skupinu vo vývoji úľov predstavujú reliéfne a figurálne úle. Skanzen dotvárajú ďaľšie typy úľov používaných vo včelárstve od 19.-teho storočia po súčasnosť. V budove veľkého včelína sú umiestnené medomety, lisy na medzistienky, včelárske pomôcky a potreby z rozličných období vývoja slovenského včelárstva. Expozíciu vhodne dopĺňa výstava včelárskej literatúry, domácich aj zahraničných odborných časopisov a ukážky výrobkov zo včelích produktov.
The exhibition, installed on the premises of the „Apicultural Glade“ set up in 1930, has unique collections of bee-hives – wooden and straw hives as used in the 17th century, box-like hives of diverse types from the 18th century whose greatest propagator in Slovakia was Juraj Fándly. A special group in the development of hives is that of relief and figural hives. The open-air exhibition is rounded off with further types of hives used in apiculture from the 19th century to the present times. Inside the great apiary we find honey-extractors, – strainers, presses for honeycomb-walls, beekeepers‘ implements and requisites from various periods and relevant literature, as also products from this industry.
Najväčší včelársky skanzen v strednej Európe sa nachádza cca 2 km od hlavnej cesty zo Senca do Sládkovičova. Dozviete sa v ňom o včelárení v minulosti i súčasnosti, aj o získavaní včelích produktov. Viac ako tristo exponátov je umiestnených v tichom prostredí anglického parku, po ktorom vás prevedie lektor.
Múzeum včelárstva, Zdroj: muzeum.sk
Expozície včelárstva
Pri vstupe do múzea vás určite zaujmú včelie úle rôznych tvarov, kostola, domčekov a nájde sa i medveď či ľudské postavy. Ak budete pozorne sledovať pohyb včiel v úľoch, možno sa vám pošťastí vidieť cez sklo aj včeliu kráľovnú, ktorú rozoznáte ľahko podľa veľkosti. Včelárska paseka je aj zdrojom zaujímavých informácií o živote včiel a výrobe medu.
Niektoré z vystavených úľov sa používali už v sedemnástom storočí a debničkové úle rôznych typov boli vyrobené v osemnástom storočí. V budove veľkého včelína sú umiestnené medomety, lisy na medzistienky, včelárske pomôcky a potreby z rozličných období vývoja slovenského včelárstva.
Na paseke je možnosť zakúpenia včelích produktov, ubytovania, stravovania, konania spoločenských akcií.
Vznik múzea
Včelárska paseka ako včelárske kultúrno-osvetové centrum slovenských včelárov bolo otvorené v roku 1932. Myšlienka vytvorenia centrálneho včelína slovenských včelárov sa objavila už v programe národného buditeľa a pružinského kňaza Štefana Závodníka (1813 – 1885). Iniciátormi vybudovania včelárskej paseky sa stali predseda Zemského ústredia včelárov na Slovensku dr. Ján Gašparík a Štefan Hagara, ktorý bol poverený prípravnými prácami na uskutočnení projektu. Na stavbe troch pavilónov Paseky sa podieľali predovšetkým murárski, tesárski a stolárski majstri z Kráľovej a Krmeša pod vedením staviteľa Michala Pattermana.
K areálu Včelárskej paseky okrem včelína patrí 10 ha záhrada s pokusnou stanicou a medonosnými rastlinami. Drevorezbárske práce na objektoch, ozdobné štíty, umelecky vyrezávaný štátny znak so včelárskym košom v rozkvitnutej lipovej a jabloňovej haluzi vyhotovil Štefan Hagara. 15. augusta 1932 bola Včelárska paseka slávnostne odovzdaná Krajinskému ústrediu včelárskych spolkov na Slovensku. Vo veľkom murovanom včelíne je múzeum včelárskych pomôcok a zariadení. Od roku 1961 sa začalo niekoľkoročné budovanie včelárskeho skanzenu, ktorý bol verejnosti sprístupnený v roku 1975.
15. augusta 1932 bola Včelárska paseka ako včelárske kultúrno-osvetové centrum slávnostne odovzdaná Krajinskému ústrediu včelárskych spolkov na Slovensku. Vo veľkom murovanom včelíne je múzeum včelárskych pomôcok a zariadení. Od roku 1961 sa začalo niekoľkoročné budovanie včelárskeho skanzenu, ktoý bol verejnosti sprístupnený v roku 1975. K areálu Včelárskej paseky okrem včelína patrí 10 ha záhrada s pokusnou stanicou a medonosnými rastlinami.
Okrem múzea a skanzenu paseka poskytuje aj ubytovanie, a nádherný pokojný park na prechádzky.Múzeum včelárstva, Zdroj: muzeum.sk
-